 | FLÓRA |
Dominujúcim rastlinným spoločenstvom na území NAPANTu
je les, ktorý tvoria porasty smreku obyčajného (Picea abies), javora
horského (Acer pseudoplatanus) a jedle bielej (Abies
alba) už od úpätia horstva. V zóne lesa sú floristicky najzaujímavejšie a
najhodnotnejšie oblasti s vápenatým podložím, kde rastú napr. cyklámen
fatranský (Cyclamen fatrense), horcokvet Clusiov (Ciminalis
clusii), astra alpínska (Aster alpinus), plesnivec alpínsky
(Leontopodium alpinum) a soldanelka uhorská (Soldanella hungarica). Pestrú vegetáciu stretneme aj tam, kde bol
les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Na týchto stanovištiach
nachádzame viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, nevädze, zvončeky i zákonom
chránenú ľaliu cibuľkonosnú (Lilium bulbiferum), veternicu
narcisokvetú (Anemone narcissiflora), alebo šafran spišský (Crocus
scepusiensis).
Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny
(Pinus mugo Turra), ktoré boli tiež na mnohých miestach v minulosti
činnosťou človeka odstránené. V tejto zóne môžeme vidieť horec bodkovaný
(Gentiana punctata), poniklec biely (Pulsatilla alba), poniklec
slovenský (Pulsatilla slavica), dryádku
osemlupienkovú (Dryas octopetala), alebo endemický klinček lesklý
(Dianthus nitidus). V týchto, ale i v nižších polohách vidieť skupiny kríčkov brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus L.) - čučoriedky a brusnice obyčajnej (Vaccinium vitis-idaea L.).
Najvyššie polohy horstva zasahujú do alpínskeho
pásma, kde na vhodných miestach v lete kvitne kamzičník chlpatý (Doronicum
styriacum), prvosienka najmenšia (Primula minima), prvosienka holá (Primula
auricula), všivec
praslenatý (Pedicularis verticillata) i zvonček alpínsky (Campanula
alpina).
Na území NAPANTu možno nájsť aj také druhy rastlín,
ktoré sa na Slovensku inde nevyskytujú, prípadne len veľmi vzácne. Patrí k nim kučeravec
čiarkovitý (Cryptogramma crispa), lomikameň pozmenený (Saxifraga
mutata), skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens) a jazyčník
sibírsky (Ligularia sibirica).
Použitie rastlín na Boci...
 |
|
Pri prechádzke lesom môžeme nájsť veľa rôznych
jedlých, nejedlých, ba i jedovatých húb. V svetlých listnatých,
zriedka v ihličnatých lesoch môžeme nájsť veľmi rozšírenú a výbornú
hubu, plávku mandľovú (Russula vesca). V machových porastoch
rastie v skupinkách kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius).
Na pokraji lesa sa v trávovom poraste hojne vyskytuje tanečnica poľná
(Marasmius oreades), výborná jedlá huba vhodná hlavne do polievok. Azda
najznámejší a najobľúbenejší hríb, dubák, môžeme nájsť v mladine,
v hustom lese alebo v machu. Dubák je ľudový názov pre hríb smrekový,
hríb dubový, hríb sosnový a pre mnohé ďalšie. Všetky sú však takmer
rovnaké – chuťou aj vzhľadom. Medzi hubármi sa povráva, že dubák sa vyskytuje
neďaleko muchotrávky červenej (Amanita muscaria) – asi
najznámejšej jedovatej huby. Existuje veľa druhov muchotrávok. Väčšina
z nich má na klobúčiku biele bodky, ale napr. muchotrávka zelená (Amanita
phalloides) a muchotrávka biela (Amanita verna) túto
identifikačnú vlastnosť nemajú a sú prudko jedovaté.
Zbieranie húb v okolí Boce...
 |
|
Druhové zloženie živočíšnej ríše je veľmi pestré.
Veľkým bohatstvom sa vyznačuje svet drobných živočíchov, najmä hmyzu
a početná je i ríša operencov. Z cicavcov sa v lesoch vyskytuje
veverica, kuna, jazvec, jeleň, srnec, divá sviňa. V hlbokých lesoch
nájdeme veľkých dravcov, napr.: rysa, líšku, vlka a medveďa. Skalnaté
štíty obývajú kamzíky a svište. Na neprístupných bralách hniezdi orol
skalný (Aquila chrysaetos L.). Medzi iných dravcov žijúcich na tomto
území patrí napr. sokol myšiar (Falco tinnunculuc), myšiak
hôrny (Buteo buteo) a jastrab krahulec (Accipiter nisus).
Po sprísnení ochrany sa hojne zvýšil počet nášho
najväčšieho predstaviteľa medveďovitých šeliem medveďa hnedého (Ursus
Arctos L.).
Zatiaľ čo svišť vrchovský (Marmota marmota)
obýva viac frekventované oblasti ako Ďumbier a Chabenec, kamzík
vrchovský (Rupicapra rupicapra) obýva pokojné, turistami menej
navštevované lokality. Kamzík patrí zo zoologického hľadiska k svetovým
unikátom. Známou dravou šelmou horských oblastí je rys ostrovid (Lynx
lynx L.). Najčastejším predstaviteľom lasicovitých šeliem je jazvec
obyčajný (Meles meles). Vedie nočný život a živí sa prevažne
drobnými, ľahko dostupnými živočíchmi, ale aj rastlinnou potravou.
Medzi najvzácnejšie druhy malých cicavcov patrí plch
hôrny, pĺšik lieskový, piskor vrchovský a hraboš
močiarny. V ihličnatých lesoch žije veľa ďatľov, sýkoriek, peníc
a orieškov. Najrozšírenejšie spevavce sú pinky, čížiky, uhliarky, sojky
a drozdy. V lokalite sa vyskytuje aj zákonom chránený hlucháň hôlny (). Ani výskyt sov ako je výr skalný (Bubo bubo L.)
nie je ojedinelý. Bežné druhy netopierov, ktoré obývajú početné jaskyne
sú: podkovár malý, netopier ušatý a niekoľko druhov večerníc.11111
V Nízkych Tatrách žije popri zvieratách aj niekoľko druhov chrobákov,
napr. roháče, fúzače, tesáriky a i. Chránené chrobáky sú bystruška
zlatá, fúzač zemolezový a čmeľ zemný. Najvzácnejší
z hojného počtu motýľov a morí je jasoň červenooký. Na
vyhriatych skalách neraz nájdeme mnohé z plazov, ako napr. jaštericu zelenú,
slepúcha či užovku. Obojživelníkov je tiež hojný počet: stretnutie skokana
hnedého v tráve je takmer neobyčajné. Žijú tu však aj iné, vzácnejšie
druhy: rosnička zelená, ropucha obyčajná a mlok karpatský.
 |
|
Ďumbierska časť Nízkych Tatier sa vyznačuje
rozmanitou geologickou stavbou. Južná časť Bockej doliny sa vyznačuje najmä
nenásytnými hnedými pôdami, vyskytujú sa tu i podzolové a hrdzavé pôdy,
sprievodné rankre a lokálne rašelinové pôdy na kyslých horninách. Vo vyšších
nadmorských výškach sa nachádzajú primitívne kamenisté pôdy (litosoly),
pevné horniny, lokálne rankre na zvetralinách hornín, surové mačinové
pôdy, silne skeletnaté podzoly často s hrubým humusovým
horizontom. V oblastiach podzolových pôd zrážkové vody presakujú do hĺbky
a spôsobujú vznik ďalších horizontov.
Celé ďumbierske pásmo buduje kryštalické jadro, ktoré
je charakteristické pre jadrové pohoria. V tomto pásme sa nachádza hlbinný
ráz metamorfózy, ktorý viedol k migmatizácii a synkinematickej granitizácii.
Týmto zložitým procesom vznikla veľmi pestrá séria hornín od pararúl
s polohami amfibolitov cez migmatity až po silne
granitizované horniny typu ortorúl. Intenzity metamorfizmu pribúda od
južného okraju pohoria smerom na sever. Vrchol Ďumbiera buduje kremitý
diorit, bralnatú severnú stranu granodiorit, južnú krasovú kryštalické
bridlice, severné svahy sú vymodelované štvrtohornými ľadovcami. Na
dne Bockej doliny je mezozoický komplex zastúpený svorami, rulami,
nigmatitmi a amfibolitmi. Odlesnený hornatinný chotár Nižnej
Boce tvorí v južnej časti žula a diorit,
v severnej časti druhohorné horniny, pestré bridlice a pieskovce.
 |
|
Množstvo jaskýň sa nachádza v Jánskej doline a
na južnej krasovej časti ďumbierskeho pásma. Počas cesty Jánskou dolinou môžeme
sledovať nádherné prírodné výtvory. Veľmi známe a nádherné je Okno.
Nachádza sa v blízkosti masívu Ohnište. Je to eolická forma reliéfu, a teda
modelár tohto útvaru, ktorý sa veľmi nápadne podobá gotickému oknu, je vietor.
V okolí tohto masívu sa však nachádza mnoho iných povrchových krasových
foriem. Geologický podklad tvoria vápence, dolomity a dolomitické vápence.
Tieto horniny vytvárajú reliéfovú pestrosť a bizarnosť s početnými
bralami, stenami, vežami, priepasťami, otvorenými puklinami, závrtmi, jaskynnými chodbami a priestormi.
Charakter priepasti vytvorenej chemickou činnosťou má aj Havrania priepasť s hĺbkou
40 m, Hradová priepasť s hĺbkou 5 m a Pivnica s hĺbkou 6 m.
Z turistického hľadiska najzaujímavejšou je Veľká ľadová priepasť na
južnom svahu Ohništa tesne pod jeho vrcholmi. Pozostáva z dvoch stupňov
s celkovou hĺbkou 125 m. Na dne prvého stupňa v hĺbke 80 m je ľadový
kužeľ dosahujúci výšku 15 m.
Masív Ohnište patrí ku scenericky
najmalebnejším úsekom liptovského krasu so známymi prírodnými atrakivitami a
zaujímavosťami.
Teraz sa poďme bližšie pozrieť na niekoľko jaskýň,
ktoré sa tu nachádzajú.
Nachádza sa v Jánskej doline na severnej strane
Nízkych Tatier, južne od obce Lipt. Ján
a jej dĺžka je 1680 m. Vchod do jaskyne je situovaný na pravej
strane Stanišovskej doliny na juhozápadnom svahu Smrekovice (1277 m). Jaskynné
chodby sa tiahnú od juhu na sever v smere tektonických puklín a po
sklone vápencových vrstiev. Na druhotnú krasovú výzdobu je bohatšie horné
poschodie. Nachádza sa tu veľa zaujímavých siení a dómov s nádhernou
kvapľovou výzdobou a s inými krasovými dekoráciami. Chránené krajinné
územie (ďalej CHÚ) a vlastný prírodný výtvor Stanišovská jaskyňa predstavuje
zo speleologického hľadiska veľmi hodnotné územie. Sprístupnením jaskyne sa
zvlášť kultúrnoosvetový význam zvýši.
V CHÚ a vo vlastnej jaskyni nie je dovolená
výstavba a zásahy akéhokoľvek druhu, ktoré by menili prirodzený vzhľad a
charakter prostredia, zvlášť otváranie kameňolomov, štrkovísk a podobne.
Tiež sa zakazuje v jaskyni zber hornín a akékoľvek poškodzovanie
jaskyne odlamovaním a znehodnocovaním kvapľovej výzdoby.
Na pravej strane doliny vedľa Stanišovskej jaskyne sa
nachádza Malá Stanišovská jaskyňa a jej dĺžka je 320 m. Jaskyňa
v Koreni je
najvyššie položená jaskyňa v doline s dĺžkou 150 m a so
zvetranou kvapľovou výzdobou a Jaskyňa v Sokole pri ponore Štiavnice má dĺžku 288 m
a nepatrnú výzdobu.
Na ľavej strane doliny je významná Partizánska
jaskyňa v Šindliarke s dĺžkou 102 m a pri vyvieračke
Štiavnice Hlboká jaskyňa s dĺžkou 150 m s podzemnými riečnymi
jazierkami. Južne od nej sa nachádza Jaskyňa v Zlomiskách
s podzemným jazierkom s dĺžkou približne 900 m a vedľa nej Zimná
jaskyňa s dĺžkou 136 m.
V priestoroch Starej Poľany v r.
1956 objavili jaskyňu dĺžky 140 m s dvoma jazierkami a so
stalagmitovým lesíkom. Medzi novšie objavy patrí Nová Stanišovská jaskyňa
v južnom svahu Stanišovskej doliny s dĺžkou okolo 500 m
s podzemným jarčekom.
Kras vystupuje na južnom svahu Ďumbiera na Kozích
chrbtoch pri Chate Hrdinov SNP, odkiaľ sa tiahne v úzkom pruhu na západ až
po Trangošku. Rozvoj krasových javov tu ovplyvňuje vysokohorská klíma, čím
nadobúda charakter vysokohorského krasu. Z povrchových krasových útvarov
sú významné puklinové škrapy a rútené závrty na svahoch Kozích chrbtov.
Misovité závrty, široké 6 – 10 m, sú v sedle medzi chatou
a Králičkou. Z ponorov je najvýznamnejší ponor Hatašova jama
pod Kozími chrbtami. Povrchové vody, ktoré v ňom miznú, vyvierajú znova
v krasovej vyvieračke Trangoška východne od chaty. Početnejšie sú
zastúpené jaskyne vzniknuté na puklinách a rozšírení koróziou dažďovej
vody i mrazovým zvetrávaním. Z nich najvýznamnejšia je Kozia jaskyňa
vo výške 1681 m, ktorej vchod leží asi 400 m na juhozápad od Chaty Hrdinov SNP.
Pozostáva z chodby, mierne klesajúcej na západ, zakončenej v dĺžke
140 m 12 m hlbokou priepasťou, z ktorej pokračujú ďalšie chodby.
V zadnej časti jaskyne sa zachovala zvetraná výzdoba. Jaskyňa mŕtvych
netopierov má stupňovitý charakter s dĺžkou 3400 m a hĺbkou 243
m.
