ĎUMBIERSKE TATRY
Nízke Tatry patria v Západných Karpatoch medzi oblasti s bohatou tradíciou v získavaní primárneho aj sekundárneho Au. Početné primárne výskyty a ložiská uvoľnili Au do rozsypov na severných a južných svahoch Nízkych Tatier. Mnohé, často rozsiahle ryžoviská svedčia o tom, že sa tu sekundárne Au získavalo dlhodobo. Ilavský (1972) uvádza aluviálne ryžoviská z doliny Ľupčianky, Križnianky, Malužianky, Bieleho potoka, Lužnej, Bockého potoka, Lomnistej, Vajskovskej a Bystrej. Sombathy (1998) predpokladá, že sa Au v Nízkych Tatrách ryžovalo ešte pred príchodom Tatárov. Údaje o ryžoviskách Au uvádza Koutek a Pouba (1957).
Dá sa predpokladať, že vzhľadom na dlhodobú prospekciu a exploatáciu v tejto oblasti sa budú stopy po ryžovaní nachádzať na väčšine rozsypov na obidvoch svahoch pohoria. Možno očakávať, že okrem aluviálno-potočných rozsypov sú tu aj deluviálne, prípadne fluvio-glaciálne rozsypy.
RYŽOVISKÁ ZLATA
V období najmladších treťohôr, ale najmä štvrtohôr (kvartéru), teda fakticky už v geologickej súčasnosti, podliehajú všetky typy ložísk bez ohľadu na vek a vznik pomalému, ale istému povrchovému zvetrávaniu. Horniny sa rozpadávajú na kúsky, drobia sa a splavujú ich vodné toky. Spolu s nimi sa plaví v tokoch aj mikroskopické zlato, ktoré, keď sa uvoľní z horniny, klesá ako ťažký kov na dno spolu s inými minerálmi. Takto vznikajú ryžoviská zlata, ktorých je na Slovensku veľa. Len ojedinelé sa však zlato nahromadilo na jednom mieste v takom množstve, aby jeho ťažba bola rentabilná.
Ryžovanie zlata patrí medzi najstaršie prospekčné a exploatačné metódy, ktoré sa využívali takmer vo všetkých zlatonosných rajónoch sveta. Dnes možno s istotou tvrdiť, že to platí aj o Západných Karpatoch, kde sú stopy po ryžovaní Au vo viacerých geologických jednotkách. Rozsiahle ryžoviská, ktoré možno pozorovať v geologických jednotkách s primárnymi zdrojmi a sekundárnymi akumuláciami Au, svedčia o tom, že sa Au na našom území ryžovalo veľmi dlho. Tento drahý kov sa očividne získaval v niekoľkých časových periódach, v ktorých sa opakovane premývali zlatonosné sedimenty. Tak vznikli „kultúrne" vrstvy, ktoré dokumentuje dlhodobú prospekčnú, exploatačnú i technickú činnosť.
Charakteristické haldy po ryžovaní možno nájsť v alúviách potokov v tatriku (v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Malej Magure - tie patria medzi najväčšie, v Tríbeči a na severných aj južných svahoch Nízkych Tatier), vo veporiku i v gemeriku (v Slovenskom rudohorí), ale aj v neovulkanitoch. Menej údajov je o možných ryžoviskách na potenciálnych paleorozsypoch napríklad vo flyši, kde sa Au identifikovalo prospekciou len nedávno.
STARŠIA ZLATONOSNÁ FORMÁCIA
Staršia zlatonosná formácia vznikla v súvislosti s rozsiahlou tvorbou granitoidných hornín, teda žúl v období varískeho vrásnenia v prvohorách. Tieto žuly vznikli pretavením starších hornín, najmä premenených usadenín (pararúl). Už tieto staré horniny obsahovali jemné rozptýlené zlato, ktoré mohlo byť exogénneho a endogénneho pôvodu. Vo veľkej hĺbke tieto horniny postupne podľahli vplyvom teploty a tlaku, až sa úplne roztavili. Vzniknutá žulová magma s nižšou hustotou stúpala nahor, pričom veľmi pomaly chladla, až napokon stuhla a zastavila svoj postup. Pri týchto premenách sa rozptýlené zlato začalo premiestňovať, migrovalo spolu s inými prvkami vo vysokoteplotných fluidných vodných roztokoch smerom nahor, do zón nižšieho tlaku. Pukliny vytvárajúce sa v pozvoľne tuhnúcom granitoidnom masíve boli cestami úniku týchto roztokov. Pri znížení teploty a tlaku sa jednotlivé zložky, medzi nimi aj zlato, vyzrážali na stenách puklín, pričom sa utvorili kremenné žily so zlatou mineralizáciou.
Výskyty zlata staršej formácie sú známe v Malých Karpatoch, Nízkych Tatrách, Vysokých Tatrách (Kriváň, Žabie pleso) a v Spišsko-gemerskom rudohorí.
V oblasti Nízkych Tatier bolo viacero zlatonosných žíl. Kedysi bolo napríklad hojné v Nižnej Boci v sivobielom a dymovosivom kremeni a v žule v okolí žíl. Dávnejšie sa dobývalo aj v Jarabej. V bani Silvester v Mýte pod Ďumbierom sa zriedkavo nachádzalo vo forme lišajníkovitých a špirálovitých agregátov a zrniek jemne rozptýlených spolu s pyritom a antimonitom v bielom kremeni.
NÁRADIE A NÁSTROJE NA RYŽOVANIE ZLATA
Pre ryžovanie zlata je nevyhnutná predovšetkým dobrá fyzická zdatnosť prospektora a samozrejme tiež príslušné náradie - lopata, krompáč, sito, ryžovacia panvica; pre tých vyspelejších potom splav, filc... Zlatokopecké náradie a vybavenie muselo byť jednoduché, nakoľko si ho zlatokopovia väčšinou vyrábali a zriaďovali priamo na nálezisku.
Ryžovacia panvica
Medzi najzákladnejšie zlatokopecké vybavenie patrí ryžovacia panvica. Je to plytká nádoba so širokými stenami, najčastejšie kruhového tvaru, zhotovená z jedného kusu plechu. Väčšina panvíc je vybavená jedným alebo niekoľkými žliabkami či výstupkami, pomáhajúcimi zadržiavať zlato a ťažké minerály pri odplavovaní kremenných a horninových zrniek. Ryžovacie panvice majú rôzny tvar a sú zhotovené z rozličných materiálov, obvykle zo železného plechu, ale môžu byť tiež vyrobené z plechu hliníkového, mosadzného, z laminátu či dreva. Rôznym typom ryžovacích panvíc prislúchajú aj rôzne pomenovania. Napríklad kruhová panvica so zašpicateným dnom sa volá čínsky klobúk, panvica s oblým dnom a dvoma držiakmi na bokoch sa volá brotvan. Dreveným dlabaným panviciam vyrobeným z jedného kusu dreva hovoríme lotok.
Banícka uniforma
Banícka uniforma bola čiernej farby, kabát bol šitý na spôsob blúzy /krátky/ a bol bohato vyzdobený. Golier tesne obopínal hrdlo, bol lemovaný zlatou retiazkou, pod ním bol široký golier, ktorý padal vlnite na plecia a skoro do jednej tretiny chrbta. Zapínanie bolo husté, gombíky boli zlaté, zdobené skríženými banskými kladivami v kruhu, ktorý tvorili dve ratolesti. Vrecká boli šité šikmo, olemované gombíkami, takisto na rukávoch bolo niekoľko gombíkov. Na golieri boli z oboch strán pripnuté banské kladivá, väčšie kladivá boli na pleciach, pod nimi boli spustené čierne strapce. K uniforme sa nosila vysoké čierna čiapka. Kabát tejto uniformy sa nám zachoval a je uložený v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.