Obec Nižná Boca sa rozprestiera po obidvoch brehoch potoka Boca. Obklopujú ju svahy blízkych vrchov Oleškovej, Špíglovô, Solisko, Fišiarka, Pálenica, Plešina, Črchle, Chopec či Rovná hoľa. Jej chotár sa rozprestiera v chránenej oblasti, v Národnom parku Nízke Tatry. V blízkosti obce sú lúky a malé roličky. Pôda je nekvalitná. Zemiakov sa často urodilo len toľko, čo zasadili. Za ťažkých okolností zasadená a vypestovaná úroda bola vystavená ťažkým poveternostným podmienkam. Bockí obyvatelia sa natrápili pri vynášaní hnoja i pôdy v košoch na svoje kopáčmi a motykami okopávané škvarky poľa tu volanými "fľaky".

     Sychravé letá a dlhé zimy, ktoré sa začínali jeseňou a predlžovali do jari, vyžadovali, aby sa kúrilo i desať mesiacov do roka. Táto skutočnosť nútila obyvateľov vyrubovať lesy. Urbárske lesy nadobudli len v 19. storočí, a preto v minulosti museli prežiť dlhú zimu v oveľa ťažších podmienkach.

     Prvá zmienka o obci je z roku 1285. V tomto období bola dolina osídľovaná nemeckými prisťahovalcami zo Saska, ktorí sa venovali hlavne ťažbe zlata, striebra, železa a medi. Napríklad v r. 1558 vyťažené 60 kg zlata. Postupne ťažba klesala až bola v r. 1860, keď bola úplne zastavená. V čase valašskej kolonizácie, keď zanikla banícka činnosť obec sa preorientovala na chov dobytka, oviec, súkeníctvo a prácu v lesoch. Obyvatelia sa venovali tiež spracovaniu ovčej vlny . Realizujeme podporený projekt z programu Život na vidieku -Spracovanie ovčej vlny, ktorého cieľom je oživiť toto pôvodné remeslo. V roku 1926 vznikla z dolnej časti Kráľovskej a Svätojánskej Boce Nižná Boca a z horných častí obidvoch obcí Vyšná Boca.

     Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne chovom dobytka a oviec. Zvláštnosťou ba až raritou je skutočnosť, že obyvatelia mali dobytok ustajnený a aj zazimovaný priamo na lúkách a nie pri svojich obydliach. Dodnes môžeme vidieť v celej doline roztrúsených okolo 50 týchto lúčnych maštalí. Niekoľko je ešte funkčných a v dobrom technickom stave. Prebiehajú v súčasnosti snahy o záchranu, rekonštrukciu a zdokumentovanie pôvodnej architektúry. Dôkazom toho je aj podporený projekt Ing. arch. Igora Karkošiaka z programu Život na vidieku.

     Je známe, že už v r. 1540 existoval bocký evanjelický zbor. Roku 1844 bol v obci postavený evanjelický kostol bez veže, ktorá bola dostavaná až v roku 1939. V obci bola zriadená ľudová evanjelická škola v roku 1632 a nepretržite fungovala až do roku 1972. Z 18. a 19. storočia sa zachovali banícke zrubové domy s priechodným pitvorom a valbovou šindľovou strechou. Časť obce je vyhlásená za Chránenú pamiatkovú zónu ľudovej architektúry. Najstarší zachovaný dom je z roku 1710 pop. Č. domu 130,131 s miestnym názvom Od Jakobusky. V obci na miestnom cintoríne sa nachádza Chránený prírodný výtvor Lipa malolistá (Tilia cordata). Je možná taktiež návšteva historickej expozície Bocké premeny. V rámci projektu život na vidieku sa tiež realizuje projekt Náučný chodník, ktorého cieľom je priblížiť banícku históriu kraja prostredníctvom chodníka spájajúceho Nížnú a vyšnú Bocu.

Najstarší dom na Nižnej Boci u Jakobusky

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE


     Rozloha chotáru obce: 2499 ha
                    (140 ha zastavaných)

     Počet obyvateľov: 195

     Rok založenia obce: 1285
       (prvá banícka osada v Bockej doline)

     Obec leží v kraji: Žilinskom
     V okrese: Liptovský Mikuláš 		Erb Nižnej Boce

      Vzdialenosť od najbližšieho mesta: 16 km (Liptovský Hrádok)

GEOLOGICKÁ STAVBA A POVRCH

     Územie Bockej doliny patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, do celku Nízke Tatry. Bocká dolina rozdeľuje Nízke Tatry na podcelok Ďumbierske Tatry na západnej strane a Kráľovohoľské Tatry na východnej strane. Juhozápadnú časť tvorí ortografický oddiel Ďumbiera s vrcholmi Lajštroch (1601 m), Chopec (1548 m), Črchľa (l167 m) a Červená (1202 m), severozápadná časť je uzatvorená okrajom Demänovských vrchov. Z východnej strany dolinu uzatvárajú svahy Priehyby s vrcholmi Čertova svadba (1463 m), Končisté (1474 m), Fišiarka (1478 m) a Špíglové (1281 m) nad Nižnou Bocou, Glieň (1222 m) a Skribňovo (1151 m) nad Malužinou.

  VERTIKÁLNA ČLENITOSŤ

  • najnižšie položené územie:
  • najvyššie položené územie:
  • výškové rozpätie:
údolie Váhu - 668 m n.m.
Rovná hoľa - 1723 m n.m.
1055 m
Východnú stranu uzatvára bočný hrebeň Nízkych Tatier s dominantnými vrcholmi: Južná strana Bockej doliny je uzatvorená hlavným hrebeňom Nízkych Tatier s vrcholmi: Západná časť územia je ohraničená bočným hrebeňom Nízkych Tatier s vrcholmi (klesá až do údolia potoka Bocianka):
Pohľad na Vysoké Tatry (Kriváň 2494 m n.m.):
Pohľad na Vysoké Tatry z Plešivca Pohľad na Vysoké Tatry z Rovnej Hole

Pohľad na dedinku Nižná Boca s pozadím Ďumbierskych Tatier zo západu (Rovná hoľa - 1723 m) na začiatku jesene:
Panoráma Nižnej Boce

Pohľad na Bockú dolinu s pozadím Kráľovoholských Tatier z východu v neskorej jeseni:
Panoráma Nižnej Boce

KLIMATICKÉ POMERY

     Pre Bockú dolinu je charakteristická chladná a vlhká klíma. Jednotlivé klimatické zložky (teplota, slnečný svit, vietor, zrážky) sa vo vzťahu k polohe v území a nadmorskej výške menia. Nižná Boca patrí do chladnej horskej klimatickej oblasti.

Priemerné teploty vzduchu sa pohybujú v rozpätí:
január -6 až -7°C
júl +11,5 až +13,5°C
     Bocká dolina má napriek svojej severnej orientácii v zimnom období teplejšiu klímu ako južné svahy Nízkych Tatier, čo je dôsledok menej častých ochladzujúcich inverzií v tomto území. Najväčšie teplotné rozdiely medzi vrcholovými a dolinnými polohami sú v apríli, kedy v údoliach mizne snehová pokrývka.

So vzrastajúcou nadmorskou výškou pribúdajú aj zrážky:
  • Kráľova Lehota
  • Vyšná Boca
  • Čertovica
 680 m n.m.
951 m n.m.
1238 m n.m. 		685 mm zrážok/rok
1103 mm zrážok/rok
1200 mm zrážok/rok
     Prejavom klimatickej bariéry Nízkych Tatier je skutočnosť, že prvá nestála snehová pokrývka sa vytvára už v tretej dekáde septembra vo všetkých polohách. Trvalá snehová pokrývka sa v kotline udržuje 65 - 75 dní, vo vyšších nadmorských výškach až 180 dní. Suché zimy majú trvalú snehovú pokrývku kratšiu o 20 až 40 dní v kotlinách a o 70 až 90 dní v hrebeňových polohách.

VODSTVO A MINERÁLNE PRAMENE

V priestore Bockej doliny je výskyt minerálnych vôd, ktoré sú viazané na kryštalinikum Nízkych Tatier.

V údolí Malužinského potoka
medokýš v prístrešku LM - 96 1,5 l / min
medokýš pri prístrešku LM - 97 1,0 l / min
medokýš pri šrôtiku LM - 98 0,2 l / min
V obci Vyšná Boca
prameň za kostolom LM - 136 2,5 l / min
nový prameň LM - 148 2,8 l / min


foto: J.Pavlík, K.Špánik, D.Račko