Územie rieky Bocianky bolo od druhej polovice 14. storočia kráľovským majetkom. Staršou osadou bola Svätojánska Boca, vo vlastníctve Szetiványjovcov.
Kráľovská Boca vznikla ako dôsledok banského podnikania v tejto oblasti až po
roku 1552. Preto na území dnešných obcí Vyšná a Nižná Boca existovali v minulosti
obce Kráľovská Boca a Svätojánska Boca. Už v období bachovskej éry sa Boce
členili na Vyšnú, Strednú a Nižnú Bocu.
V 80-tych rokoch 19. storočia sa opäť vrátili k predošlému stavu. V roku 1927
sa z častí obcí ležiacich na oboch brehoch potoka Boca v dolnej časti vytvorila
obec Nižná Boca a v hornej časti potoka Boca Vyšná Boca.
Obce používali až do 19. storočia spoločné pečatidlá.
Svätojánska Boca
Staršie typárium obecnej pečate Svätojánskej boce, pochádzajúcej z roku 1683 zobrazuje baníka pri práci. V ľavej časti kruhového pečatného obrazu je listnatý strom, v hornej časti je zobrazené Božie oko a na pravej strane od lúčov vychádzajúcich z oka je šikmo latinský nápis: "ORA ET LABORA" (modli sa a pracuj). Kruhopis je latinský: "SILLVM OPPIDI MONTANI BOCENSIS ANO DOMINI 1683", priemer 40 mm (ŠOKA LM, Zbierka písomností rôznej proveniencie, Vyjadrenie dôvery hybskému notárovi Ľudovítovi Kleinovi, orginál pečatidla v správe OcU v Nižnej Boci).
Mladšie pečatidlo z roku 1712 má v štíte nad trojvrším skrížené banícke kladivká sprevádzané polmesiacom, hviezdou a dvoma bodkami vo výseku porísk, nad štítom je anjelik.
Obec Svätojánska Boca používala na konci 19.storočia oválnu pečať so znakom skrížených banských kladiviek a maďarským textom:"SZT.IVÁNY BOCA. KOZSÉG, priemer 39 x 25 mm (ŠOKA LM, Sirotský úrad I. stolice v LM, II 421/1896).
Kráľovská Boca
V Liptovskom múzeu v Ružomberku je prekreslený obraz pečatidla kráľovskej Boce z konca 17. Storočia s barokovým štítom, v ktorom sú skrížené banícke kladivká, v ľavej časti štítu s hviezdičkou a v pravej časti s polmesiacom a latinským textom v kruhopise: "SIG. PARTE, S. C. RM. 1742. COMUNITAS. BOCA" (ŠOBA Bytča, Liptovská župa, spisy župného náčelníka, inv. Č. 200, Liptovské múzeum v Ružomberku, inv. Č. 20158, 20159, Novák, J.: Slovenské mestské a obecné erby, …. S 386). Tento symbol prevzala obec aj do súčasnej podoby obecného erbu.
V 20-tych rokoch obec Kráľovská Boca používala pečiatku s pečatným znakom prekrížených kladiviek a kruhopisom: "OBEC KRÁĽ. BOCA" * župa Liptovská* priemer 34 mm (ŠOKA LM, OU v LH, VII 2270/1923 adm.).
Po vzniku Vyšnej a Nižnej Boce začali obce používať nové pečiatky so znakom skrížených banských kladiviek s kruhopisom: "OBECNÝ ÚRAD VYŠNIA BOCA" (ŠOKA LM, OU V LM, č. 127/1934 prez.) a "OBEC NIŽNIA BOCA . Okres Liptovský Sv. Mikuláš" (ŠOKA LM, ONV pre horný Liptov, č. 211/1945 prez.), priemer 35 mm.
Orginálna maľba erbu Nižnej Boce je na nástennej maľbe v kostole na Nižnej Boci.
Súčastný erb Nižnej Boce vychádza z tejto nástennej maľby:
