Úradne bol vyhlásený 14. júna 1978 (nariadenie vlády SSR č. 119/ 1978). Rozprestiera sa na ploche 205 085 ha, z toho chránené pásmo tvorí 81 095 ha. Nachádza sa na území troch krajov - Žilinského, Banskobystrického a Prešovského. Územie Nízkych Tatier reprezentuje veľké spoločenské hodnoty s niekoľkonásobným poslaním, cieľmi, úlohami a významom.
     Nízke Tatry sú rozlohou najväčšie veľkoplošné chránené územie SR. Ležia priamo na vrchole slovenskej horskej klenby, cez ktorú prechádzali významné rozvodnice (Čiernomorská, Baltská sústava) riek a potokov. Priestorová syntéza prírodných zdrojov a prírodných krás, bohatstvo rastlín a živočíšnych druhov, výborné podmienky pre rekreáciu, turistiku, letné a zimné športy, množstvo historických pamiatok, pamätných miest Slovenského národného povstania.
     Najväčšia dížka od sedla Šturec po sedlo Popová je asi 80 km, maximálna šírka 35 km, po hrebeni turistickým chodníkom vyše 163 km. Tri vrcholy presahujú výšku 2000 metrov (Ďumbier 2043 m, Chopok 2023 m, Dereše 2003 m), najnižší bod 400 m pri Banskej Bystrici.


     Nízke Tatry ako pohorie - vrchy Západných Karpát, patria do kryštalicko-druhotného pásma nízkotatranského oblúka, tiahnuceho sa v smere západ - východ, priemerná výška okolo 1500 metrov. Časť po Hiadeľské sedlo (skupina Zvolena) má fatranský nádych, je najnižšia, ďalšia časť po sedlo Ďurková (mohutný masív 10 km dlhej Prašivej) majú charakter hôľneho masívu, podobne i Veľká hoľa, Latiborská, potom nasleduje najskalnatejšia časť po sedlo Čertovica (masív Ďumbiera) s významným vysokohorským charakterom a typickými znakmi štvrtohornej glaciálnej a periglaciálnej modelácie. Tieto časti tvoria západný celok, tzv. Ďumbierske Tatry. Úchvatné sú v nich najmä oblasť Kotlísk a Chabenca, zvlášť Skalky. Východný celok tvoria Kráľovohoľské Tatry, ktoré majú zásadne odlišný geografický ráz a tvoria ich rozložité masívy Veľkého Boku, Veľkej Vápenice, Bartkovej, Orlovej a Kráľovej hole (1948 m). Z hrebeňa vybieha veľký počet rázsoch, pooddeľovaných dolinami prítokov malebného Hrona a bystrotokého Váhu. Značný je i výskyt minerálnych prameňov, z ktorých najznámejšia je Korytnica a termálne pramene v Liptovskom Jáne.
     Najznámejšou jaskyňou je Zbojnícka jaskyňa, ktorá bola v dobe železnej osídlená. Najväčší kompex jaskýň na Slovensku sú Demänovské kvapľové jaskyne (Demänovská ľadová jaskyňa, jaskyňa Slobody, Mieru, Pustá, Okno). Na jaskyniach je pozoruhodný priepasťový jaskynný systém - jaskyňa Starý hrad s hĺbkou 424m, Ohnište s priepasťou hlbokou 125m a 15m vysokým ľadovcovým kužeľom na dne.

Správa NAPANTu Zelená 5 974 01 Banská Bystrica tel: +421-48-4130 888, 4130 889 fax: +421-48-4130 820 e-mail: napant@sopsr.sk

Správa NAPANTu Ulica SNP 11 033 01 Liptovský Hrádok tel: +421-44-5222 875, 5221 082 fax: +421-44-5221 081 e-mail: napantlh@sopsr.sk